Skoč!

Leto je podľa mňa ideálnym obdobím, keď máme chuť vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Slniečko krásne svieti, dni sú dlhé a my máme viac času aj energie vyskúšať niečo nové…

A hoci také vystúpenie z komfortnej zóny nemusí byť vždy najpríjemnejšie, väčšinou to stojí za to.

Keď sme mladí, často nad tým ani veľmi neuvažujeme a proste to robíme. Ako keď som sa rozhodovala či budem študovať doma alebo vo Viedni. Alebo keď sme s kamoškou na začiatku prázdnin vystúpili v New Yorku na letisku a len matne sme tušili, v ktorom kúte krajiny strávime najbližšie mesiace. A už vôbec sme netušili, čo budeme robiť. Nakoniec to fakt stálo za to, z našej pôvodnej predstavy neostalo zhola nič a z letného pobytu bol skoro polročný…

Tiež je to už dávno, keď som sa odhodlala skočiť v tandeme padákom. Celá príprava aj let lietadlom do výšky 4000 m bola zábava, zlomová chvíľa prišla keď som bola v otvorených dverách toho lietadla a pozerala dolu na krajinu s vedomím, že sa každú chvíľu odovzdám gravitácii a poletííííím…

Bolo to niečo nové a tak ako pri každom vykročení mimo zaužívanú realitu to chcelo prekonať ten kritický moment. Odmenou bol neopísateľný pocit ľahkosti, aký som dovtedy nikdy nezažila. Bolo to ako ponárať sa vzduchom, zážitok ktorý je aj po tých rokoch stále živý…

Niekedy máme chuť niečo spraviť, do niečoho nového sa pustiť, cítime vnútorné chvenie a motiváciu. Lenže potom sa do toho začne motať hlava, nájde tisíc dôvodov prečo je lepšie ostať v dobre známom priestore, v bezpečí poznaného. Určite viete o čom hovorím…

A nemusí ísť o žiadny adrenalínový zážitok ako skok padákom. Stačí sa napríklad rozhodnúť pre ranné studené sprchy. Na svoje prvé studené sprchy som chodila ako na popravu. Otočiť ten kohútik z vlažnej na studenú chcelo neskutočnú dávku sebazaprenia. Ale vždy mi to stálo za ten neskutočný príval energie a endorfínov, čo po dvoch minútach pod studenou vodou nasledoval. No a časom si telo zvyklo a už nie je treba sa do tej studenej vody nútiť, už nie je potrebné vychádzať z komfortnej zóny…

Vždy keď nejaký nový zvyk takto začlením do bežnej rutiny, objavím niečo nové čo stojí za to vyskúšať – napríklad na dovolenke pri mori každý deň plávať a cvičiť ešte pred raňajkami, keď je pláž úplne prázdna…

A tak človek zistí, že v každom veku môže robiť veci čo by ešte pred pár rokmi považoval za nereálne, či už je to prejsť kompletnou zmenou stravovania, začínať deň dychovým cvičením alebo postaviť sa pred ľudí a viesť hodiny jogy…

Využite posledné letné dni a dovoľte si robiť veci, ktoré vám do života prinesú radosť a nový príliv energie. Možno vás tak ako mňa chytí za srdce plávanie v jazere pri západe slnka. Alebo čokoľvek iné. Ak cítite, že vás niečo láka, nenechajte sa odradiť tým, že to nikto vo vašom okolí nerobí. Dovoľte si byť tou inšpiráciou, vďaka ktorej si to dovolia aj ostatní.

Takže keď najbližšie budete váhať, kľudne na chvíľu zavrite oči, vypnite hlavu a skočte…

P.S. A pokiaľ sa v tom víre myšlienok vo svojej hlave nevyznáte a neviete, čo by vám spravilo radosť, vyskúšajte sa stíšiť pri jin joge – nepotešíte tým len svoju myseľ, ale aj svoje telo – ktoré podobne ako pri skoku z lietadla treba pri tomto cvičení odovzdať gravitácii 😉…