V roku 2013 po mojom prvom tehotenstve som začala pociťovať prejavy oslabenej imunity. Ľahko som prechladla, bola som unavená a bez nálady. Moja životná sila odchádzala s neustálym smrkaním, bolesťami hrdla, tráviacimi problémami, zvýšenou teplotou. „Prepracovala“ som sa až k mykoplazmám, nasledovali tri týždne antibiotík, po ktorých vybratí nasledovali ďalšie tri týždne bolestivých problémov s dutinami – to už som bola na pokraji síl.

Po druhom tehotenstve, keď okrem oslabenej imunity zaťažilo moje telo ešte dlhodobé dojčenie, mi energia chýbala ešte viac. Keď som v lete 2016 dostala v ten rok už svoju tretiu angínu a lekárka pri predpisovaní antibiotík len pokrčila plecami, že čo sa čudujem, keď mám doma škôlkara a batoľa, mi začalo byť jasné, že musím zmeniť prístup a zobrať zodpovednosť za svoje zdravie do vlastných rúk.

Celé mi to „docvaklo“ u celostného lekára, ktorý mi síce odporučil bylinky na vyčistenie organizmu aj zmeny v životospráve (zbohom mliečne výrobky, biela múka aj môj milovaný cukor), ale ešte viac ako telo dal do pozornosti myseľ. Doslova povedal že svojím najväčším nepriateľom som si sama.

Až vtedy mi prišlo, ako som celý ten čas nevedela pochopiť signály svojho tela ako volanie o pozornosť. Uvedomila som si, že som sa roky popri rýchlom životnom tempe aj pri pohybe venovala len tej aktívnej stránke, chýbala mi

A keďže ako sa hovorí kto hľadá nájde, tak aj ja som sa chvíľu po tomto „prozření“ ocitla na víkendovom workshope jin jogy. Necítila som sa v ten deň dobre, bolo mi ťažko od žalúdka, ale napriek celkovej slabosti som sa odhodlala ísť. Nechcelo sa mi veriť vlastným očiam, lepšie povedané vlastnému telu, v akom stave som z workshopu odchádzala. Doslova ako nový človek, úplne zregenerovaná a s radostným vnútorným pocitom.

A tam nastal ten zlom a začal sa príbeh môjho uzdravenia, keď som vystúpila zo začarovaného kruhu že nemôžem veci zmeniť, pretože na to nemám energiu...a nemám energiu preto, lebo nič nemením...