Dúhová radosť

Rok 2022 nás v prvý januárový deň privítal dvojitou dúhou nad Tatrami. Bol to naozaj nádherný výjav, dnešná mládež by zrejme použila výraz „epický“. A dúha nás pri lyžovaní sprevádzala celé poobedie, na svahu takmer nikto, deti sa mohli vyblázniť do sýtosti.

Presne si viem vybaviť ten pocit radosti z dokonalého okamihu, keď bol svah zaliaty slnkom, v diaľke sa beleli tatranské končiare, a my sme boli plní endorfínov z rýchlej jazdy. Cítila som veľkú vďačnosť, usmievala som sa od ucha k uchu. 

Precítenie našich pocitov a prijatie emócií je veľmi dôležité pre našu psychickú pohodu. Nie vždy je to však samozrejmosť: emócie, pri ktorých hrozí, že by nás mohli nejakým spôsobom zraniť, máme tendenciu potlačiť. Zametieme ich pod koberec, niečím sa rýchlo utešíme (sladkosti by o tom vedeli rozprávať) a „je pokoj“.

Ale ani s tými príjemnými pocitmi to nie je až také jednoduché, akoby sa na prvý pohľad zdalo – často hrozí, že si ich vôbec nevšimneme.

Otvoriť sa vďačnosti

Tu nám práve môže pomôcť vedome preciťovať vďačnosť a spokojnosť – a to aj v situáciách, ktoré nám pripadajú samozrejmé.

Ja si občas v mysli vybavím ten pocit vďačnosti a radosti, keď som svišťajúc dolu svahom obklopená krásnou prírodou pozerala na dúhu. Že to nie je samozrejmosť mi pripomínala aj spomienka na predchádzajúci rok, keď sme sa tiež tešili na Novoročnú lyžovačku, ale vládne nariadenia rozhodli inak.

No všetko zlé je na niečo dobré – namiesto lyžovačky sme vtedy začali rok krásnou túrou na Tomášovský výhľad v Slovenskom raji. A dôvod na spokojnosť bol na svete.

V precítení spokojnosti mi veľmi pomáha aj jin joga, ktorá sa popri prehlbovaní všímavosti zameriava aj na tréning spokojnosti.

V jin joge nevyužívame telo, aby sme sa dostali do asány (zvolenej telesnej pozície), ale využívame asánu, aby sme sa dostali do tela. Nepokúšame sa o čo najväčší výkon, ale hľadáme pre seba primerané hranice v statickej výdrži.

Nehodnotíme svoje telo, ale prijímame ho presne také, aké v tejto chvíli je.

Počas výdrže sa ponoríme do svojho vnútra, kde sa nám otvára možnosť precítiť svoje telo a tiež pozorovať svoje myšlienky a emócie bez posudzovania. Máme príležitosť prehliadnuť túžby a predstavy nášho ega a uvedomiť si, čo je naša skutočná potreba. Zistíme, že aj na prvý pohľad samozrejmé a jednoduché veci môžu byť zdrojom našej radosti a vďačnosti.

Odkedy pravidelne cvičím jin jogu, je pre mňa oveľa jednoduchšie pociťovať vďačnosť za „obyčajné“ radosti bežného dňa – či už je to krásny západ slnka pri prechádzke neďaleko domu alebo chutná zdravá večera, ktorá žiari na tanieri všetkými farbami.

A keďže platí že vďačnosť je brána k hojnosti, venovať jej pozornosť naozaj stojí za to. Pokiaľ máte chuť vedome pracovať na preciťovaní svojej spokojnosti a vďačnosti prostredníctvom jin jogy, môžete vyskúšať jednu zo zostáv, ktoré pre vás pripravujem, prípadne si stiahnuť zostavu zdarma.